V slávnostných chvíľach má moc požehnávať a chrániť iba Božia milosť. Keď sa na povrch vynára trápenie, stačí volať k Pánovi a nikdy nezabudnúť na Tvoje zázraky.

Slová múdrosti v Žalme 77

Čítajte s vierou a pozornosťou:

Volám k Bohu o pomoc, volám k Bohu, aby ma vypočul.

Keď sa trápim, hľadám Pána, v noci bez prestania vystieram ruky, moja duša je bezútešná!

Spomínam si na teba, Bože, a vzdychám; začínam rozjímať a môj duch omdlieva.

Nedovolíte mi zavrieť oči, som taký nepokojný, že nemôžem hovoriť.

Stále myslím na minulé dni, na roky, ktoré sú už dávno preč;

V noci si spomínam na svoje piesne. Moje srdce medituje a môj duch sa pýta:

Odmietne nás Pán navždy? prejaví nám ešte niekedy svoju priazeň?

Je vaša láska navždy preč? Je váš sľub splnený?

Zabudol Boh byť milosrdný? V hneve zadržal svoj súcit?

Potom som si pomyslel: "Príčinou mojej bolesti je to, že pravica Najvyššieho už nekoná."

Spomeniem si na Pánove skutky, pripomeniem si tvoje dávne zázraky.

Budem rozjímať o všetkých tvojich skutkoch a uvažovať o všetkých tvojich činoch.

Tvoje cesty, Bože, sú sväté; ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?

Ty si Boh, ktorý robí zázraky, ty ukazuješ svoju moc medzi národmi.

Svojou silnou rukou si vykúpil svoj ľud, potomkov Jákoba a Jozefa.

Videli ťa vody, Bože, videli ťa vody a zachveli sa; aj hlbiny sa zachveli.

Z mrakov sa lial dážď, na nebi sa ozývali hromy, tvoje šípy sa rozleteli na všetky strany.

Vo víchrici zahučali tvoje hromy, tvoje blesky osvetlili svet, zem sa triasla a chvela.

Tvoja cesta prešla cez more, tvoja cesta cez mohutné vody a nikto nevidel tvoje stopy.

Viedol si svoj ľud ako stádo pod vedením Mojžiša a Árona.

Výklad Žalmu 77

Náš tím pripravil podrobný výklad Žalmu 77. Prečítajte si ho pozorne:

Verše 1 a 2 - Volám k Bohu o pomoc

"Volám k Bohu o pomoc, volám k Bohu, aby ma vypočul. Keď som v úzkosti, hľadám Pána, v noci bez prestania vystieram ruky, moja duša je neutešená!"

Tvárou v tvár chvíľam zúfalstva a utrpenia žalmista rozprestiera ruky, sťažuje sa a volá o pomoc, keď sa obracia na Boha. Uprostred toľkého utrpenia všetko, čo kedysi počul o Pánovi, kontrastovalo s jeho trpiacou skutočnosťou; a čím viac o tom žalmista premýšľal, tým viac sa trápil.

Verše 3 až 6 - Pamätám na teba, Bože

"Spomínam na teba, Bože, a vzdychám; začínam meditovať a môj duch slabne. Nedovolíš mi zavrieť oči; som taký nepokojný, že nemôžem hovoriť. Prežívam dni minulé, roky dávno minulé; v noci spomínam na svoje piesne. Moje srdce medituje a môj duch sa pýta:"

Žalmista Asaf, ktorý nemôže spať, strávi celú noc premýšľaním o svojej súčasnej situácii a minulých udalostiach, ale spomína si, že uprostred toľkého, čím prešiel, bolo obrátenie sa k Bohu to najcennejšie, čo sa mu stalo.

Verše 7 až 9 - Zabudol Boh byť milosrdný?

"Zavrhne nás Pán navždy? Už nikdy nám neprejaví svoju priazeň? Zmizla jeho láska navždy? Skončil sa jeho prísľub? Zabudol Boh byť milosrdný? Vo svojom hneve obmedzil svoj súcit?"

V hlbokom zúfalstve sa žalmista začína pýtať, či sa ho náhodou Boh nevzdal, a kladie si otázku, či bude jedného dňa opäť milosrdný.

Verše 10 až 13 - Spomeniem si na Pánove skutky

"Vtedy som si pomyslel: "Príčina môjho zármutku je v tom, že pravica Najvyššieho už nepôsobí. Spomeniem si na Pánove skutky, pripomeniem si tvoje dávne zázraky. Budem rozjímať o všetkých tvojich dielach a uvažovať o všetkých tvojich skutkoch. Tvoje cesty, Bože, sú sväté. Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?"

V týchto veršoch sa žalmista rozhodne odvrátiť od svojej bolesti a presunúť pozornosť na Božie skutky a zázraky. Otázkou "ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?" si Asaf pripomína, že žiaden iný boh sa nemôže porovnávať s Najvyšším.

Verše 14 až 18 - Zem sa zachvela a zatriasla

"Ty si Boh, ktorý koná zázraky, ukazuješ svoju moc medzi národmi. Svojou silnou rukou si vykúpil svoj ľud, potomkov Jákoba a Jozefa. Vody ťa videli, Bože, vody ťa videli a zvíjali sa, aj hlbiny sa chveli. Mraky liali dážď, hromy sa ozývali na nebi, tvoje šípy sa rozleteli na všetky strany. Vo víchrici sa ozýval tvoj hrom, tvojeNad svetom sa zablesklo, zem sa zachvela a zatriasla".

Po toľkých otázkach sa žalmista obracia k Božej zvrchovanosti, najmä nad ovládaním prírody. Všemohúci je ten, kto ovláda nebesia, zem a moria.

Verše 19 a 20 - Tvoja cesta prešla cez more

"Tvoja cesta prešla cez more, tvoja cesta cez mohutné vody a nikto nevidel tvoje stopy. Viedol si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona."

V týchto záverečných veršoch sa Pán spája s Pánom vôd, ktoré nie sú pre Všemohúceho hrozbou, ale skôr cestou, po ktorej môže putovať.

Zistite viac :

• Význam všetkých žalmov: zhromaždili sme pre vás 150 žalmov
• Akvamarínový prívesok: liečenie všetkých citových trápení a bolesti
• Bolesti rodinnej karmy sú najvypuklejšie, viete prečo?